MÚR - Múr
Pětice mladíků, co na obalu alba vypadá jako chlapecká kapela z devadesátek, vybublala z islandského podzemí s pozoruhodně vyspělým materiálem. „Múr“ se pohybuje někde na pomezí progresivního metalu, doomu a post-metalu. Výborné album.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Skupina PROS & CONS pochádza z metropoly východného Slovenska, v niektorých kruhoch nazývanej tiež Bazmekcity. Títo Košičania sa na Slovensku dostali do povedomia hlavne svojou účasťou v TV súťaži Kapela na predaj, ktorú s prehľadom vyhrali. Myslím si, že absolútne zaslúžene. A preto, aby som sa dozvedel viac o kapele, KNP, a ich plánoch do budúcnosti, som sa rozhodol vyspovedať Matúša, speváka a bassgitaristu skupiny.
Predstav vašu kapelu našim čitateľom. Povedz nám, čím všetkým ste prešli od založenia, a čo na nás chystáte v budúcnosti.
Sme štvorčlenná košická kapela PROS AND CONS, hrajúca niečo medzi thrashom, metalom a hardcorom. Vznikli sme približne vo februári 2001, vtedy ešte ako MACHINERY, v zostave Peter Toth – gitara, Daniel Hozza – gitara, Christián Szabó – bicie a ja, Matúš Valach – basa, spev. Náš repertoár vtedy pozostával z vlastných skladieb a coverov od SEPULTURY, GUNS‘N‘ROSES, RHCP. Asi po deviatich mesiacoch tvrdého cvičenia sme odohrali svoj prvý koncert na klone festivalu Without Shame nazvaného Christmas party. Po viac ako roku, presnejšie v marci 2003, sme nahrali svoje prvé, sedemskladbové demo, nazvané "Demo Of A Bitch!" (kompletne nahrávané na PC). Po nahratí dema opúšťa kapelu gitarista Peter kvôli vysokej škole, miesto neho prichádza talentovaný Jozef Slabý. Demo sa predávalo na koncertoch a posielalo do časákov, vydavateľstiev a iba jednej sútaže. A tá sa nám stala aj osudnou. Boli sme asi jedinou metalovou kapelou, ktorá poslala svoje CD do súťaže nazvanej „Kapela na predaj“, ktorú vyhlásila TV Markíza. Ocitli sme sa v dvanásťdielnom TV seriáli, spoločne ešte s funky a popovou kapelou. Hlavnou myšlienkou bolo to, ako sa z malých neznámych kapiel stávajú pomocou TV veľké kapely. Túto súťaž sme nakoniec vďaka hlasom divákov vyhrali a spoznalo nás veľa ľudí z celého Slovenska. Odmenou nám bolo natočenie profesionálneho videoklipu, ktorý sa myslím celkom dobre podaril, a nejaké dohodnuté väčšie festivaly. V ten rok sme odohrali najviac koncertov, približne 20. Na prelome rokov 2003/04 dochádza k druhej zmene v zostave, keď kvôli rozporom z donútenia odchádza gitarista Daniel Hozza a miesto neho prichádza kamarát Števo Danko. V momentálnej dobe chystáme nahrať prvé oficiálne CD PROS AND CONS.
Ako si spomenul, vyhrali ste súťaž „Kapela na predaj“ v roku 2003, ako sa na to teraz s odstupom času pozeráš? Pomohlo vám to, alebo ani veľmi nie?
Myslím, že nám to jednoznačne pomohlo! Len vďaka tomu sme odohrali veľa koncertov po celom Slovensku, máme klip, ktorý nám beží na MUSIC BOX TV, môžme povedať že máme veľkú skúsenosť, čo sa týka kamery. Ľudia na ulici nás spoznávajú ešte aj teraz. Ale treba sa pozrieť na to aj z tej druhej strany. Bol to prvý ročník súťaže a nie všetko bolo tak ako sa povedalo a sľubovalo. Chýbal tam proste človek, ktorý by mal viac šajnu o tom, ako to funguje v kapele a v štúdiu, ktorý by vedel pochopiť, že ak má kapela svoj postoj, tak ho nejaký Markizáci nezmenia!!! Tým, že sme sa prezentovali v najkomerčnejšej televízii na Slovensku sme získali aj veľa neprajníkov, ktorí si myslia, že sme nejaký zajebaný nu–metal z Markízy. My sme nikdy nepristúpili na žiadnu vec z ich požiadaviek, ktorá by podľa nás negatívne ovplyvnila vývoj kapely alebo jej štýl!
Posledný materiál, ktorý ste nahrali, je dvojskladbový singel, nahratý v rámci súťaže „Kapela na predaj“. Kedy sa dočkáme dlhotrvajúceho materiálu? A máte aj nejaký prísľub na oficiálne vydanie?
Čo sa týka „KNP“, nahrali sme v ich štúdiu dokopy tri skladby. Prvé dve, „Same Way“ a „Minefield“, mali byť na tom singli a mali slúžiť ako promo materiál, ktorý sa bude predávať na koncertoch. Nakoniec nám poslali CD iba s jednou skladbou a povedali, že keď ostatné kapely stihli iba jednu, budeme mať aj my iba jednu. A čo sa týka tej tretej skladby, „Needless“, tú sme nahrávali k nášmu klipu za pomoci Janka Došeka (RIŠO MÜLLER, I.M.T. SMILE) v štúdiu IVORI v Bratislave po konci relácii. Nahrali sme ju za jeden deň aj s mixom. Čo sa týka nášho albumu, začíname o tom veľa rozmýšlať a pomaly chystáme výber skladieb, ktoré sa objavia na CD. Bude ich pravdepodobne 10 alebo 11, a na 100% tam bude cover "Troops of doom" od SEPULTURY v našom podaní. Zatiaľ to vidíme tak, že si to celé cvakneme zo svojho vrecka, keďže slovenský hudobný biznis stojí za veľký kokot! Zatiaľ viem povedať iba toľko.
Ako si spomínal, došlo u vás k zmene na poste gitaristu. Prečo odišiel ten starý a kde ste našli nového?
Je to dosť citlivá téma, o ktorej sa mi veľmi nechce rozprávať, ale čo už. Kto niekedy hral v kapele, sám najlepšie vie, že personálnym zmenám sa nevyhne. V tomto prípade išlo o to, že už dlhšiu dobu sa s Danom ťažko vychádzalo a komunikovalo na skúškach. Neustále bol nervózny a na každého brechal, až to vyústilo do ťažkej hádky s Chrisom, ktorý povedal, že s ním už nikdy v živote nechce hrať. A zdalo sa mi, že metalová spoločnosť je preňho podradnou, veď človek keď hrá metal, neoblieka sa ako diskáč na vlastných koncertoch. Dano je síce talentovaný gitarista, ktorý ale nehrá srdcom, hrá len preto, že chce niečo robiť, a v tom je veľký a zásadný rozdiel. Po jeho nútenom odchode prichádza Števo Danko, ktorého sme už viac-menej poznali všetci, a ktorý sa až neuveriteľne rýchlo naučil náš repertoár.
Aký máš názor na hudobný biznis na Slovensku si nám už povedal, a nebral si si servítku... :o) V tejto súvislosti ma napadá, čo si myslíš o zdieľaní MP3 súborov na nete cez peer to peer siete a o napaľovaní CD?
Myslím že 90% hudobného biznisu na Slovensku riadia ľudia, ktorý by tam ani nemali byť. Buď budeš spievať po slovensky alebo choď do piči, to je tá najväčšia skurvená zakomplexovanosť. Dookola vydávajú klony NO NAME, I.M.T SMILE, POLEMIKU... a myslím, že ľudí to už ani nebaví. Nikdy nevyjde zo Slovenska metalová alebo rocková kapela, ak budú takto rozmýšľať. Čo sa týka MP3 a napaľovania, som dosť veľký fanúšik týchto činností. Hlavný problém bol aj bude v cene originálnych CD. Ak bude CD stáť 700 Sk, ľudia budú stále sťahovať a napaľovať ako blázni. Osobne si originál kúpim iba ak sa jedna o jednú z mojich srdcoviek, a to je tak raz, dvakrát do roka.
Ak máš niečo, čo by si chcel povedať našim čitateľom, tak tu máš viac ako dosť priestoru.
Kto si ešte stále o nás mysli že sme komercia alebo nu–metal nech sa príde pozrieť na náš koncert, to je jediné čo môžem odporučiť... Ďakujem ti Janči za rozhovor. See you on stage!!!!
Koncerty tejto formácie Vám môžem vrelo odporučiť, naozaj stoja za to. A je na nich vidno aj to, že PROS & CONS hrajú teraz dosť často. Dúfam, že sa v dohľadnej dobe dočkáme aj sľubovaného debutu a dokonca aj toho, že to niekto vydá oficiálne.
Tohle je psychedelická bestie, která je mnohem dusnější než cokoliv z minulosti. A jde vám po krku. Pomalu, ale pevně a vytrvale. Aneb opravdu šťavnatá porce halucinogenního, technického a lehce bizarního disso death metalu.
Je to vskutku těžký poslech. Přesně takový, jaký u takto pojaté nahrávky má být. Zvuk se opravdu povedl. Je těžký, má tlak a výrazně se podílí na faktu, že vám deska nedá nic zadarmo. Pakliže jí dáte šanci, odměna v podobě jedinečné žánrovky se dostaví.
Jen málokdy tak dokonale jméno kapely přiléhá jak na styl, tak na zvuk. Amák vyrobil naprosto tučný bažinatý sound, který skvěle funguje s hudbou i vokálem rozkročeným mezi skřehotavou black metalovou polohu a čistý zpěv trochu evokující například Načevu.
Ja mám pocit, že Švédi sa vrátili až niekam k "Deliverance" a skutočne som nečakal, že ma to bude baviť až takto. Prvé vypočutia prinášajú zvedavosť a radosť; rastie to!
Aktuální EP ukazuje dvě tváře současně. Zprvu klasický symfonický patos, pak ovšem skladby „200 Years“ a „Live The Tale“, které se bez sborových refrénů obejdou, a hned je to o třídu lepší. Tudy vede cesta z tvůrčí smyčky a bezradnosti posledních alb.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.